Pokrivené zrkadlo 3: Komentár ku knihe A.Orzoff,The Battle of Castle.The Myth of Czechoslovakia. Abstract deutsch.

Pokrivené zrkadlo domácim interpretáciám československých dejín 3

A.Orzoff: The Battle of Castle/Bitka o hrad. The Myth of Czechoslovakia

______________________________________________________________

Abstract:

Kommentar zur Buch A.Orzoff: The Batlle of Castle, The Myth of Czechoslovakia in Europe 1914-1948, Oxford Uni Press 2009.

Revision der Darstellung der Geschichte “Mythische“ Tschechoslowakei.

Im Rahmen meines Serials „Pokrivené zrkadlo domácim interpretáciám českolovenských dejín“ online, http://histmkrajco.spaces.live.com, jetzt postiere ich am Web dritte Teil über neu aussländischen wissenschaftlichen Bücher zur geschichtliche Tschechoslowakei, welche grundsätztlich korrigieren offizielle Darstellung der Geschichte der Tschechoslowakei im Vergleich mit den Arbeiten tschechoslowakische patriotische und akademischen Historikern. Entstehung und Verlauf der Geschichte der Tschechoslowakei diese neue“revisionistische“ Arbeiten interpretieren im Gegenteil zur bisherigen heimischen Konzeptionen der Geschichte des Staates. Im diese Buch geht insbesonders um die Rolle T.G.Masaryk und E.Beneš. A.Orzoff hat sich mit dem Buch Battle of Castle eingegliedert als Vorkämpferin in diese Revisionistiche Trend neben Werk vom M.Heimann/ sehe erste Teil meines Serials, Pokrivené zrkadlo domácim interpretáciám/Umgekehrte Abbild zu heimischen Interpretierungen der Geschichte der Tschechoslowakei.../.

Alternativen Interpretations Werke vom westlicher Historikern durch inovative metodologische und ideologische Wege vorstellen moderne Konzeption der Verlauf der Geschichte dieses Staates und beitragen am Ebene internationalen Geschichstschreibung zur realsten Darstellug der Rolle geschichtliche Tschechoslowakei im Entwicklung Europas seit dem Jahr 1918 nahher.

_______________________________________________________________

V rámci  seriálu: Pokrivené zrkadlo domácim interpretáciám československých dejín, približujem ďalšiu novšiu/ z r. 2009/ zahraničnú interpretačnú vedeckú prácu odlišnú k  domácim výkladom  dejín a voči koncepciám domácej historiografie, tentoraz v interpretácii úlohy osobností v dejinách akými boli  T.G.Masaryka, ale i E.Beneš a politiky Hradu vôbec:

Andrea Orzoff, The Battle for the Castle: The Myth of Czechoslovakia in Europe 1914-1948 (Bitka o Hrad. Mýtus Československa v Európe 1914-1948), (Oxford University Press,  júl,2009),  Kniha interpretuje tému na priestore textu skoro 300 strán.

Recenzent uvádza, že Masaryk  bol prevliekač kabátov. Vraj vyrastal ako Nemec, ale potom sa obrátil na češstvo a preto ním Nemci pohŕdali. Autorka, mimoriadny prof. na Uni v New Mexico, ale na s. 26 už presnejšie uvádza, že Masaryk hovoril s otcom slovensky, s matkou nemecky a “moravsky” a chodil do nemeckých škôl. Aj M. Heimannová tvrdí/ o nej som informoval v príspevku Pokrivené zrkadlo 1 /, že Masaryk bol “nemilosrdný politický manipulátor” a prevliekač kabátov. Nehovoriac ani o jeho účelových premetoch vo vzťahu k Pittsburskej dohode o čom som sám dosť publikoval.

Zaužívané pojmy v domácej historiografii ako národné obrodenie, národné hnutie, národné oslobodenie, je v práci  cudzia odborná terminológia a tieto medzinárodne ustálené pojmy v  periodizácii historického procesu moderného vývinu nerovnoprávnych národov a ich národných hnutí sotva užíva. Práca na pomedzí politológie a historiografie nebazíruje na faktografii predhistórie, vzniku a vývinu štátu, ale primárne sa venuje osobným esejistickým úvahám na známom materiály našich dejín vo vymedzenom tematickom rozsahu. Všetky zmienené etapy zlučuje pod všeobecný pojem vývinu a rastu –českého nacionalizmu už od 19. stor. Vznik Štátu  znamená podľa autorky   medzinárodné presadenie sa  českého nacionalizmu a tiež aj zásluhou nacionalizmom vedenej šikovnej propagandy Čechov v zahraničí. Predovšetkým  hlavným dielom Masarykom a Benešom v emigrácii za vojny skonštruovaním mýtu a jeho presadením u veľmocí: Mýtu československého národa a Československého štátu. V týchto súvislostiach  neadekvátne a nedostatočne predostrela úlohu M.R. Śtefánika pri vytváraní  a presadzovaní československej idey a štátnosti v odboji v emigrácii,  napr. v úvode ho predstavuje len ako astronóm a letec, a hlavnými aktérmi sú preto len Masaryk a Beneš.

Obsah:1914-1948

Úvod: Golden republika ,1. Mýtus a vojnové…2. Hrad ,3. Bitky-tvorcovia Legendy ,4. Ťažkosti v zahraničí,5. Čas železa a ohňa , Doslov, Poznámky .

Úvod:The Golden Republic,3

1.Myth and Wartime,23,

2.The Castle,57,

3.Battles of the Legend Makers,95,

4.Difficulties Abroad,136,

5.A Time of Iron and Fire 174,.

Epiloque 215,Skratky a Definitions 221,Notes 223, Index 279

Komentár vydavateľa:

Dr. Andrea Orzoff je mimoriadnym profesorom histórie na Univerzite štátu New Mexiko.  Je špecialistka na 20. storočie v strednej a východnej Európy, histórie masmédií a propagandy, studenú vojnu, kultúru, nacionalizmus a národné mytológie. Je autorkou niekoľkých vedeckých článkov a vysoko cenenej knihy Bitka o Hrad…

-------------

Vedúci predstavitelia na mierových rokovaniach v Paríž prekleslili mapu Európy, premenou východnej polovice Európy  do nových národných štátov. Vedúci týchto mladých krajín vytvorili národné mytológie a nasadili ich i doma i v zahraničí. Doma, mýty boli nástrojom pre ich oprávnenie viesť nový štát a na agitáciu voličov. V metropolách veľmocí, boli použité na získanie sympatií i v súťaži s  propagandou ďalších neistých povojnových štátov.

V  novej mytológii sfalšovaných povestí nového štátu bol povojnový československý štát predstavovaný ako  demokratická základňa na východe v Európe , ostrov osvietenej tolerancie uprostred  stále fašistickejšej strednej a východnej Európy. V Bitke o Hrad, Andrea Orzoff  hľadá stopy mýtu o Československu ako ideálnej demokracie už v 19.stor.Za architektov Mýtu pokladá dvoch akademikov, ktorí utiekli z Rakúsko-Uhorska v prvých roky Veľkej vojny . Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý sa stal prvý prezident Československa, a Edvard Beneš, jeho dlhoročný minister zahraničia a neskorší prezident, vypestovali Mýtus o Čechoch ako tolerantných, prosperujúcich a kozmopolitných ľuďoch, oddaných európskym ideálom, a Československo ako bašta západných spojencov, ktoré dokážu   vzdorovať nemeckej agresii a boľševickému radikalizmu. Hlboko nedôverujúc českým politickým stranám a parlamentným  predstaviteľom, Beneš a Masaryk vytvorili neformálne politické zoskupenie, známej ako Hrad . Táto výkonná koalícia intelektuálov, novinárov, podnikateľov, náboženských vodcov a veteránov/legionárov Veľkej vojny  bojovali s parlamentnými lídrami o nastavenie programu krajiny  a vytvorili vopred mýtus. V zahraničí, Hrad presadzoval národný mýtus tvrdiac a dožadujúc sa, pozornosti a obrany Západu proti jeho stále hladnejším susedom. Keď Hitler obsadením krajiny sa dostal k moci, predstavitelia mýtického Československa, odišli do vojny v exile. Potom, čo Československo znovu získalo svoju nezávislosť po roku 1945, Zámok mýtus znova objavil. Po Komunistickom prevrate v roku 1948, veľa politikov Hradu odišlo do vyhnanstva v Amerike, kde zapísali mýtus Hradu   o idealizovanom Československu do akademickej a politickej diskusie.

Prehľad:

Od roku 1918, má Československo ten -známy obraz- ako najvernejší zástanca demokracie vo východnej a v strednej Európe, základňa západných hodnôt. Zatiaľ čo krajina má väčšie demokratické skúsenosti ako jeho susedia, táto kniha tvrdí, že tvrdenie  ,že Česi sú "natívni demokrati," oddaní liberálnym ideám sa vynorila z nacionalistických mýtov. Teda tento falošnými mýtami opradený štát sa vynoril z nacionalistických mýtov. Bitka o Hrad  sprostredkuje Príbeh, že stvorenie mýtusu sa dokoná  v priebehu Prvej svetovej vojny, ktoré sa používa na to, presvedčiť Veľmoci k vytvoreniu Československa z kusov Rakúsko-Uhorska. Tomáš Masaryk a Edvard Beneš, dvaja vysokoškolskí profesori stvorili a presadili mýtus a jeho použitie pre vojnové propagandy,  prvý sa stal potom prvý prezident Československa a druhý predseda vlády. Snažili sa využiť mýtus ako prekabátiť politických oponentov doma v Československu i nepriateľov v zahraničí. Tieto nepriateľské kruhy, u Európskych veľmocí taktiež vedú svoje vlastné kampane zamerané na diskreditáciu tohto Štátu: „ Československo ako symbol povojnovej objednávky“. Doma, keď sa vyhlasujú sa za Ochrancov demokracie, Masaryk a Beneš hrali politicky nekompromisný boj cez ich silný politický stroj, "Hrad", a obhajovali svoje dedičstvo proti ich kritikom. Po 1938 a za nacistickej okupácie sa zdalo, že sa mýtus Hradu dokáže presadiť tvrdením o pacifistoch Čechoch a agresívite Nemcov . Počas 2 . svetovej vojny vojny, Benešom bol mýtus prerobený , aby odrážal zmenenú medzinárodnú situáciu, najmä Sovietsky zväz je novou silou. Po vojne a  po 1948 uchopením moci komunistami v Československu, mýtus vstúpil  do anglo-americkej historiografie o Československu a východnej Európe. Tiež do akademických dejín Československa - Mnohé z nich napísali Masarykovi žiaci , alebo kolegami Hradu - Mýtus bol premenený do skutočnosti.

Abstrakty podľa kapitol:

Úvod: Československú propagandu je treba chápať medzi dvoma hlavnými historickými kulisami. Prvá z nich je vývoj európskej propagandy, najmä po prvej svetovej vojne, druhá je história českej nacionalistickej ideológie z 19. storočia . V úvode autorka tiež objasňuje svoje používanie pojmu "mýtus" a príslušné definície: intelektuáli, Český versus československý, štát versus národ a i..

1.Mýtus a vojnové…: Mýtus  vytvorili Masaryk a Beneš čerpajúc z princípov 19. storočia- romantický nacionalizmus, najmä prácou historika Františka Palackého, ale i v aktualizácii jeho nápadov pre zaradenie mýtusu do novej wilsonovskej doktríny. Tvrdili, že Česi a Slováci boli bratskými národmi krajiny ,Nemci národnostnou menšinou, a že všetci "Čechoslováci" by verne podporovali wilsonovské demokratické ideály. Nič z toho nebola docela pravda. Ale, na rozdiel od petícií iných malých národov Veľmociam, Česi dostali všetko, čo požadovali, vďaka významnej úlohe  osobnosti profesora Masaryka a propagandistické práci Beneša.

2.Hrad:Masaryk a Beneš vytvorili mocný, neformálne politický stroj, keď sa vrátili domov v roku 1919. Pomenovaného podľa bydliska prezidenta ,Praha- hrad (Hrad) Čerpal z mnohých organizácií a jednotlivcov, rovnako ako Masaryk a Beneš mal na značné finančné prostriedky. Masarykova prezidentská kancelária, Benešovo ministerstvo zahraničia, a rôzne priateľské noviny boli v centre organizácie Hradu a  Legionárov (veteráni z prvej svetovej vojny z Francie, Ruska, Talianska ,stáli tiež v čele) .Podporou Hradu boli finančníci, intelektuáli, ženské organizácie, Židia a prichádzala aj od ďalších skupín .Hlavný súper Hradu bol parlament, v zastúpení šéfov piatich najsilnejších českých politických strán.

3. Bitky-Tvorcovia legendy . Najťažšie súper  Hradu doma boli- česká radikálna pravice a české fašistické hnutie, v čele Karel Kramář, a J. Stříbrný. Táto kapitola prezentuje jednotlivé bitky medzi Hradom a Pravicou. Ich počiatočný rozpor pochádzal z úsilia Masaryka a Beneša uplatňovať nárok na plný úver pre založenie štátu a znížiť zásluhy vojnovej práce domáceho odboja, v ktorom sa podieľali Kramář a Stříbrný. Tieto prózy a polemiky novín boli kolektívne známe ako bitka tvorcov Legendy. Táto kapitola tiež opisuje bitky Hradu proti fašistickým vodcom Radola Gajda, a J. Stříbrný i žalobami pre urážky na cti v novinách, náhradné Hradu a ako aj úlohu magnáta Jaroslav Stránský.

4.Ťažkosti v zahraničí: Československo bolo sponzorované ako oporný bod pre povojnovej mierovej zmluvy, štátmi i jednotlivcami spokojných s povojnovým Československom. Ako také bolo napádané vo svetovej verejnej mienke, európskej diplomacii a v novinách. Táto kapitola obsahuje zápas Československa proti spochybňovaniu jeho úlohy v európskych súvislostiach. Potom obsahuje podrobnosti o niekoľko Medzivojnových konfliktoch v propagande. Osobitne ide o  revizionistickú kampaň lorda Rothermera. Škótsky lord Rothermere napísal kúsavé výpady o Československu za desať rokov a hlavne podporil maďarskú propagandu a revíziu hraníc. Hrad proti tomu vytvoril Spoločenské klub (Social Club), na použitie pre socializáciu s cudzincami, v nádeji, že  ich ovplyvní s námluvami s elegantnou pohostinnosťou. Potom za tým účelom intelektuáli v čele Československej sekcie Medzinárodného PEN Klubu spolupracovali s ministerstvom zahraničných vecí. Beneš vedie k postrannej čiare slovenských Nemcov aby sa aj tak sa bránil proti maďarským útokom.

5.Čas železa a ohňa: Od 1930 už aj viacerí Česi boli skeptickí voči demokratickej štruktúre Československa a túžia ju prerobiť v autoritársky režim. Nemci, Československa tvrdo zasiahnutí hospodárskou krízou a rozvášnení nacistickou propagandou, čoraz viac požadovali autonómie a nezávislosti. Slováci vo svojej Krajine boli frustrovaní Čechmi a Českom, ktorí viedli štát. V tomto momente krízy, mýtus získal najtrvalejšíu prezentáciu v próze: Karel ČAPEK , Rozhovory s Masarykom a Ferdinand Peroutka s Budovaní státu zamerané na začiatku, na triumfálne dní samostatného Československa. Masaryk je tu zakotvený ako jeho tvorca a filozof-kráľ. Masaryk zomrel v roku 1937, ČAPEK v roku 1938, a Československo padlo neochotne do nacistického objatia. Počas vojny, znovu v exile, Beneš prekleslil mýtus vyvážením sovietskej moci. Doma, Česi znovu obnovili mýtus Hradu a medzivojnovej demokracie. Ale po komunistickom prevrate v roku 1948, Masaryk a medzivojnové Československo sa stalo hlavne na protest proti režimu bohatou propagandou obnovenia mýtu .

Doslov: Mnoho amerických profesorov študovalo v Československu, o niektorí z nich sa postaral Masaryk sám. V reakcii na nacistov, začali písať vedecké práce o medzivojnovom Československu, popisovať to ako demokratický raj, chvályhodné výnimky uprostred Európy naklápanej doprava. Po prevrate v roku 1948, mnoho prívržencov Hradu emigrovalo do Ameriky. Tí, ktorí nastúpili na akademickú pôdu zakotvili mýtus Hradu v anglickom jazyku v- historiografii./Josef Korbel, Edvard Beneš, Robert Kerner, S. Harrison Thomson, a i./

--------------------

Bitka o Hrad ukazuje, ako tento zakladajúci mýtus sa stal zakotvený v československej a európskej histórii. Je mocne artikulovaný cez ústredné propagandy a hromadné oznamovacie prostriedky v medzivojnovej európskej kultúrnej diplomacii a politike,  a času bojovnej atmosféry európskych medzinárodných vzťahov zo začiatku Prvej svetovej vojny a tiež v minulosti od konca Druhej svetovej vojny.